Thursday, November 16, 2006

uz v Prahe

Caute vsetci,

tak uz pisem opet z Prahy. mam problemy s y a z, kedze v Nepale a Indii som si zvykol pisat na angl klavesnici, tak ma ospravedlnte za chyby.

Poslednz den v Indii uz bol nezaujimavy, snad len to, ze Paharganj v Dilli bol opet plny ludi, dobre sme sa najedli v restauracii s vyhladom, navstivili sme Paliku Bazar, kde nas otravoval snad kazdy stankar, co tam bol, stihli vyhodne nakupit posledne veci a uz sme sa nechali riksou odviezt na letisko.

Tam sme stravili 5 nekonecnych hodin, kedze sme chceli byt skoro v centre diania a obsadit dobre fleky v lietadle. V Milane sme boli nacas (neuveritelne po tom vsetkom, co sme zazili za ten mesiac) a z Milana do Prahy sme sa dostali takisto presne na cas, dokonca este aj v predstihu! A to sme este videli komplet cele Alpy, kedze bol inverzia.

Takze teraz sme doma, davame sa nejak dohromady, pripada nam to tu neskutocne ciste a kulturne. Fotky uz som nejake dal dohromady, takze ich najdete za chvilu na webe. A nebojte sa, urcite sa cez vikend ozvem, abz som Vam ich poslal aj mailom.

Caute a drzte sa

Marian

Monday, November 13, 2006

opet v Dilli

Caute,

tak sme sa dlho neozvali, ale nebojte sa, sme celi a relativne zdravi.

Ako sme spominali, boli sme pozriet na jazero Tsomgo, vylet bol neuveritelny, vo vyske 3780m uz bol sneh a to nas este presvedcili, ze na vyhlidaku, ktora bola vo vyske 4100m nad morom si musime zobrat jakov. Takze sme sli na jakoch, ale asi v polke cewsty sme radsej sli pesky, lebo chudak jaky uz nevladali. Vyhladka super, jazero je krasne a okolie tiez.

Dalsi den sme sli pozriet cajovyu plantaz vo vyske asi 2500m a bola super, takisto ako aj vyhlaidak na okolite hory. A potom to prislo - Namchi a velka socha Budhu (asi 17m vysoka). Tuto cestu doporucjeme len masochistom a vynavacom socialistickeho hnusu 70.tych rokov. jednak cesta tam je totalne rozbita (skutocne cesta 10tej triedy zjazdna iba za dobreho pocasia) a jednak samotna socha je vrchol socialistickeho realizmu. Socha je pobronzovana, ale stoji na podstavci, ktory je 2 pochodia vysoky, vo vbnutri nie je absolutne nic a okna su tak ako u nasich byvalych sidiel KSC hlinikove. No proste humus, humus, humus. Prosim Vas, nech vas pri ceste do Sikkimu ani nenapadne tam lozit!!!!

Potom sme sa presunuli do Kalimpongu, ktory uz nie je v Sikime. Je to podobne ako Darjeeling, trocku kludnejsie a kultivovanejsie. Skvely penzion a domaci, okolie s vyhliadkami, ktore su jedne z najkrajsich v tychto castiach (polkruhovy vyhlad na Himalje, Tibet, Bhutan), nadherne golfove ihrisko. Oaza kludu, fakt doporucjeme.

No a potom to prislo - najprv 3hodinova cesta taxikom do New Jailpaguiri, kde sme cakali dalsie dve hodiny na vlak do Delhi. Isli sme 26 hodin, kedze ako tradicne nabral cca hodinove meskanie, ale aspon sme mali v cene listka jedlo 5x denne a isli sme v kupe so samymi cudzincami (kanadan, japonka dvaja skoti). Kanadan nam sice liezol na nervy, lebo kazdemu nieco radil a mal tendenciu vsetko komentovat, ale inak to prebehlo v pohode. Pozorovat tuto krajinu z vlaku je fakt zazitok. Vacsinu cesty mate dojem, ze idete cez Chanov alebo Lunik IX, ale oni su na to zvyknuti.

No a Delhi nas neprekvapilo - kazdy z Vas chce vytrieskat co najviac, kazdy caka nejaky tringelt, uz nam to lezie na nervy. Este, ze na nas si uz nepridu, pretoze uz to tu pozname a vieme asi aj priblizne ceny. Vcera sme boli pozriet komplex Qutab Minar, prechadzali sme sa v jeho zahradach, bolo to skvele. No a potom prisla bomba - ajurvedska masaz celeho tela 3 ludmi naraz. Dvaja vam masirtuju telo a jeden leje olej na hlavu. Bolo to celkom OK, az na to, ze po prichode do hotela nas to totalne znicilo. Uplne odrovnalo, takze sme neboli schopni ani vstat a ist na internet. Neskutocne, este teraz sa s toho vspamatavame. Takze nevieme, co si mame o tom mysliet.

Teraz sedime v casti Paharganj pri vlakovom nadrazi a ideme este nieco pozriet a potom sa o 2,50 rano odlifrujeme na lietadlo smer Milano a Praha.

Ospravedlnujeme sa, ze sme neulozili ziadne fotky na net, ale rychlost internetu je tu bohovska a trvalo by nam to hroizne dlho. Hned ako sa vratime, pripravime par najlepsich fotiek ( a ze ich je, to si piste!) a posleme Vam ich.

Cuzte

Dada a Marian z Dilli

Tuesday, November 07, 2006

Zpravy zo Sikkimu

Caute, tentokrat zo Sikkimu.

Jeden den sme si dali oddych v Darjeelingu, ktory sme stravili spolu so Slovakmi, ktori cestuju uz niekolko tydnov po Indii a este niekolko tyzdnov budu. Bolo to velmi zaujimave stretnutie, aj ked oni uz snad ani Slovaci nie su, kedze ziju a pracuju v Anglii, Portugalsku a podobne.

Potom sme sa spolu s Americankami, ktore sme spoznali na treku, presunuli do Gangtoku v Sikkime. Bola to zaujimava cesta, zisli sme za tri hodiny z 2100m do 200m k rieke Teesta, aby sme zase vystupali do 1900m, kde lezi hlavne mesto Sikkimu - Gangtok.

Podoba sa hodne Darjeelingu, ale je o hodne cistejsie, kultivovanejsie, uvolnenejsie. A vyhlady su tu take iste ako v darjeelingu, ak nie krajsie. Vecer sme sa boli prejst po ich hlavnej triede, kde maju pesiu zonu, takze konecne vas nikto neotravuje trubenim a autami. A zaroven Vas nikto neotravuje nejakymi ponukami a nikto na nas necumi ako na zjavenia.

Dnes sme si zaplatili vyhliadku po okoli Gangtoku, boli sme na troch vyhliadkovych bodoch, kde na dvoch su fantasticke vyhlady na okolite vrchy ( a samozrejme Kancu), akurat na jednom som si skoro zlomil palec na nohe, kedze do klastora Hanuman Tok sa musi ist naboso a ja som sa kochal a nabagroval som palec na nohe. Boli doteraz.

Potom sme navstivili zo tri budhisticke chramy, jeden skoro ako druhy, aj ked jeden bol velky, druhy osarpany a treti cerstvo rekonstruovany. Cele okolie je pokryte ryzovymi polickami, ktore su zlte, takze to vyzera super.

Zajtra sa chystame k jazeru Tsongo na vychode Sikkimu (skoda, ze pre cudzincov je zakazany pristup k sedlu Nathula na indicko-tibetskych hraniciach, ktore lezi vo vyske 4328m nad morom, inac by sme tam isli), ktore lezi vo vyske 3750 m nad morom. Je tam moznost jazdy na jakoch, tak sme zvedavi. Je skoda, ze tu nie sme dlhsie, urcite trek na niekolko dni by sme dali, celkovo nas Sikkim velmi prekvapil, v pozitivnom slova zmysle. Je to tu urcite cistejsie a kulturnejsie ako v darjeelingu (to uz som pisal) a to nehovorime o zbytku Indie. A ceny su este nizsie nez v Indii a Nepale. Takze doporucujeme, doporucujeme.

No a pozajtra nas caka cesta do Namchi, kde je asi 15m vysoka socha Buddhu, navsteva cajovej plantaze a potom cesta do Kalimpongu, kde chceme stravit jeden den, este nevieme ako.

Tak tolko zatial z nasej cesty, majte sa tam doma pekne a nezmrznite. My tu stale mame skvele pocasie, cez den slniecko, v noci max 12 stupnov.

Cuzte

Dada a Marian

Saturday, November 04, 2006

po treku v okoli Darjeelingu

Caute,

tak sme dorazili nazad do darjeelingu z 4 dnoveho treku v okoli a sme nadseni. Uz to sice vyzera, ze sme tu na okoli nadseni skoro zo vsetkeho, ale toto bolo skutocne skvele a mozeme to len a len doporucit.

Z Darjeelingu sme sa odviezli jeepom spolu s dvom a amricankami (dcera a matka, ale celkom v pohode), jednou australcankou, nasim sprievodcom Santushom a dvoma nosicmi do mestecka Manebhanjang (2134 m nad morom), asi 26 km od Darjeelingu, kde sme zacali trek pohorim Singali. Prvy den sme vystupali prudko do kopca do dedinky Megma (2900m), kde sme sa najedli a pokracovali do dedinky Tumling (2970m), z ktorej uz je vidno cely masiv Kance (jak sme fanilierne nazvali Kancencongu, tretiu najvyssiu horu sveta). Vecera bola skvela - domaca, dostali sme aj tibetsky chleba, co su v podtstate sisky alebo koblihy.

Prekvapujuco je aj v tychto vyskach este vegetacia, je tam teplo, v noci teplota malokedy klesla pod 8 stupnov. Pocasie nam sice neprialo az tak ako by sme cakali, ale aj tak to boli vyhlady fantasticke. Pohoria sa totiy dvihaju z nejakych 300m az do 3000 m a vsade vidite zelen a policka (ryzove alebo kukuricne).

Druhy den sme isli po rovinke do dedinky Jaubari v Nepale, zisli sme do dedinky Gairibans (2600m), aby sme potom dve hodinky slapali hore cez dedinky Kalipokhari (3100m), kde sme zazili narodenie maleho kozlata az do najvyssieho bodu naseho putovania - Sandakphu (3636m). Okolie a vyhlad zo Sandakphu je jeden z najkrajsich na svete - vidite cely masiv Kancencungy, Everest range s vrcholmi Makalu, Lhotse a Everest, dalej vidite pol Nepalu, Sikkim a Bhutan. Ubytovanie sice nic moc, drevena buda, vlhko, a indicki studenti, ktori robili bordel, slapatkovy hajzel a voda len studena, ale inak super.

Dalsi den sme sa vybrali na navsetvu ku vyrobcom tradicneho tibetskeho masla a ochutnali sme tibetsky caj. Je to caj s jacim maslom a solou, chutna ako roztopena parenica. Bol tam neskutocny klud a lavicka na vrchole kopca s vyhladom na Everesit. Proste nadhera. Potom sme zisli dole do miesta zvaneho Gudrun (asi 2300m), kde bola oaza kludu. Male miestecko, plno kvetin, vyhlad do doliny.

Posledny den sme zliezli dole cez prales do Shirikoly (1900m), kde su super ubytovne (cca 70 Kc za izbu ...), a pokracovali sme do Rimbiku po ceste, kde sme mali po lavom boku stale pohoria, lesy, videli sme cely Sikkim. Dedinky, cez ktore sme prechadzali boli navlas rovnake - spina, ale ludia naprosto v pohode. V Rimbiku (2286m) dalsia oaza kludu, v hoteli Serpa s nadhernym vyhladom na celky Sikkim, kde si uctuju za noc aj 140 Kc ...). Potom nas uz len cakala 49 km cesta naspet do Darjeelingu, ale trvala nam 3 hodiny, kedze cesta je asi tak nasa cesta 10tej triedy a zjazdna len s jeepom.

Zazitkov spustu, este teraz ich triedime, potom snad nieco napiseme. Zajtra si davame oddych, potom chceme ist na par dni do Sikkimu a Kalimponu a potom nas caka cesta do Dilli. Ale este sa mozno zastavime v Risikesi, kde je skvele centrum ajurvedy, nazyvane Ananda.

Nech Vas tam v cechach a na Slovensku neodfukne a nezlomite si nohy na poladovici:))))

Marian a Dada z Indie

Tuesday, October 31, 2006

darjeeling a okolie

caute, dnes len strucne, lebo vela toho nemame.

Darjeeling a okolie je krasne, na kopci, vyhlady na himalaje, Tibet, Bhutan a Sikkim. Mame krasne pocasie, vcera sme sa prechadzali po Darjeelingu, je to oaza oproti Indii dole na rovine. Ani ludia tu tolko neotravuju. Pozreli sme si Himalajske muzeum horolezectva, ZOO (s cervenou pandou), cajove plantaze a ako tradicne sme sa dobre najedli. V hoteli mame kosu jak hrom, ale jak tak pozerame na web, tak mame furt lepsie pocasie nez \tam u vas:)))

Dnes sme sa nechali vyviezt na Tiger Hill (2585 m nad morom), z ktoreho je fakt skvely vyhlad (za dobreho pocasia vidno az Everest a Makalu) a potom sme sli peso do Darjeelingu, ktory je vzdialeny 13 km od Tiger Hillu. Prijemna cesta, v novom penzioniku, kde sme sa ubytovali sme sa dali do reci so Slovakmi, ktori su tam ubytovani a ktori nam hovotili podobne zazitky z Dilli ako sme mali my, takze sme sa celkom nasmiali.

Zajtra vyrazame na 4dnovy trek na pohorie Singali, kde pojdeme z 2,400 m az do 3,636m do Sandakphu, takze uz sa dusevne pripravujeme na prevysenia. Stale nam pocasie praje (cez den okolo 20-22 stupnov, aj nadmorskej vyske 2200 m) a podla predpovede by malo vydrzat este 2 tyzdne, co je aj koniec nasej cesty.

Uz sa tesime na cestu spet do Dilli, kedze opet pojdeme vagonom s 8 lozkami, aletentokrat pojdeme 22 hodin ...

Caute a nech vas tam vichrica neodfukne

dada a marian

Sunday, October 29, 2006

cesta do darjeelingu

caute,

sice nevidime ziadne reakcie, ale verime, ze sa sem obcas pozriete.

Z Kathmandu sme sa dostali do Darjeelingu velmi zaujimavou trasou, ale to by sme neboli my, keby sme nieco nemali zaujimave, ze? Rano o 5,00 nas vyzdvihol taxik, aby nas doviezol na stanoviste, kde nas mal o 5,30 vyzdvihnut van, ktory nas mal odviezt na hranice s Idiou. Van prisiel o 6,00, aby sme vyrazili o 6,30. Uz sme tusili, ze to bude nieco zaujimave.

Cesta do Kakkarvitty na hraniciach s Indiou mala povodne viest cez skratku, ale ta je asi znicena, pretoze vsetky spoje isli oklukou - asi 150 km. Coz o to, krajinou sa ide nadhernou, same udolia, strme zrazy, vzhlady na hory, ale nie so sialneym soferom, co si to hasi 120 km rychlostou aj cez obce plne ludi. Na ceste sme videli dve havarovane autobusy, co nam takisto na pokoji nepridalo. Konecne po 5 hodinach sme sa dostal;i asi 100 km od Kathmandu ... Cesta potom pokracovala rovinou, bolo uz horuco, rozbita cesta, ale pekne pohlady. Ale neboli by sme to zase my, keby sme nevymakli nejaky sviatok - opet mali ho v Nepale, takze niektore dediny boli priam obsypane ludmi a nas van sa musel pomedzi nich prebijat.

V nejakej dedinke asi 40 km od hranic nas van vysadil, s tym, ze mame presadnut do autobusu. Samozrejme miestneho, rozbiteho, spinaveho. Ale vodic bol kopia toho nasho blazna, takze sme boli na hraniciach za chvilku. No celkovo az na hranice nam to trvalo 13 hodin, namiesto slubovaych 10 hodin az do Siliguri v Indii.

Takze opet potme sme prekrocili hranice medzi Nepalom a Indiou, presli asi 1 km po moste peso, vypisali opet spustu blbosti na indickych hraniciach a nasadli do dzipu do Siliguri, ktore bolo 30 km od hranic. Dosli sme teda asi po 14 hodinach do Siliguri a prespali tam. Rano sme chceli vybavit rezervaciu na vlak a povolenie do Sikkimu, ale zistili sme, ze sa to da aj v Darjeelingu, tak sme vzali dzipa a vyrazili tam.

cesta je uzasna, vedie ubociami z cca 300 m nad morom do 2,184m nad morom, kde lezi Darjeeling. Je dlha 80 km, ale dzip ju ide 3 hodiny, je uzka, na niekolkych mistach robita. Celkovo je to ale cistejsie nez v zbytku Indie. Ubytuvavme sa v hoteli na kopci, odkial je vidiet Kancencungu, vyzera, ze zajtra bude z terasy krasny vychod slnka. Presli sme sa aj po ulickach, je to tu cistejsie, tichsie, nechodia az do vysok auta, tak uz sa tesime na klud. Inak, samotny Darjeeling lezi na takom prikrom kopci, ze mate pocit, ze kazdu chvilu spadnete dole. Okolie je skutocne krasne, len tie cajove plantaze sme nejak nevideli.

Stretli sme tu dvoch cechov, ktory nam rozpravali zazitky z Bhutanu a Sikkimu, tak teraz sme taki trochu nesvoji, lebo Sikkim vraj nic moc. Tak premyslame, ze sa zajtra pojdeme popytat do cestoviek, co by nam poradili, ak trek nevyjde tuna, tak sa vratime do nepalu a pojdeme tam. Uvidime, ako hovoril slepy hluchemu.

Tak zatial caute a drzte sa tam v Europe

Dada a Marian

Friday, October 27, 2006

Nepal je uzasny

Caute,

piseme po 4 fantastickych dnoch, stravenych v Nepale. Vzdy sme mali predstavu o tom, ze Nepal je zaostala krajina, spinava a opak je pravdou. Je tu sice spina, ale menej nez v Indii a krajina je krasna.

Ale poporiadku. V Kathmandu sme stravili dva dni chodenim po pamiatkach - budhisticky chram Shwaymbhunat na kopci nad mestom (kde nam vysvetluje miestny obchodnik princip terapii zvoncami, ktore vam rozochvievaju cakry), potom stred mesta Durbar square, ktory bol ale plny trhovcov a aut, aj ked turisti platia za vstup 200 rupii (asi 65 Kc), ale zazitky su prechadzat sa medzi miestnymi na trhu a pozorovat ich. Na Slovensku alebo v CR by som mal pocit, ze tam v zivote nevkrocim, ale tu nam to pride normalne. Inak sme boli v tie dni akurat svedkami ich festivalu (sviatok), kde na uliciach tancila mladez (moderne oblecena, moderne hitovky) a potom sa vsetci malovali (iba na celo, ale roznymi farbami). Bol to fakt zazitok.

No a potom sme si kupili 3dnovy trek v okoli Kathmandu. Inak, Kathmandu samotne lezi v udoli, ktore sa vola Kathmandu Valley. Dva dni sme putovali po svojich. Najprv sme sa odviezli do dedinky Sundarijal vo vyske 1400 m nad morom (pozor - samotne Kathmandu lezi vo vyske 1333 m nad morom), odkial sme putovali 5 hodin cez sedlo vo vyske 2400 m do Chisapani vo vyske 2200 m. Ak si myslite, ze to bola vysokohorska tura, tak sa mylite, aj vo vyske 2400 m tu je vegetacia ako u nas v listnatych lesoch a cez den bolo 25 stupnov. Ale vyslap po nekonecnych schodoch hore nam dal neskutocne zabrat.

V Chisapani sme prespali v hoteli 5kategorie bez hviezdicky, ale ten vyhlad na Himalaje bol ohromny. Bolo vidiet az Annapurnu (8100 m), Masnalu (8200m) a pred nami niekolko 7,000 m vrcholov. Proste uchvatne. Rano sme si mysleli, ze bude zima, ale nas sprievodca nam povedal, ze ked je najtuhsia zima, maju tam az -2 stupne ...

Vychod slnka bol krasny, cista obloha, akurat je stale opar, takze fotky nic moc. Ale pocitac doma urobi divy. Rano sme nahodili batohy a vyrazili na 24 km trek do Nagarkotu, sice ziadne silene prevysenia, ale bola to 7 hodinova streka opet v krasnom 25 stupnovom pocasi. Cely cas sme putovali vo vyske od 1,800 m do 2,200 m nad morom. Vegetacia krasna, vsade okolo ryzove polia, aj v tych najchodobnejsich dedinkach, kde su cesty znacene sice bielo, ale je to tak cesta 10tej triedy, maju aspon nejake obcerstvenie, vodu a hlavne Colu. Po vyse 7 hodinach sme dorazili do Nagarkotu (vo vyske 1980m nad morom), odkial bol slubovany vyhlad na Himalaje. Byvali sme v najvyssie polozenom hoteli na kopci s priznacnym nazvom View Point. Zo strechy hotela bolo skutocne nadherne vidiet Himalaje a takisto aj cele udoli, kde je Kathmandu (od Nagarkotu vzdialene 24 km).

Rano v Nagarkote bolo este uchvatnejsie ako v Chisapani. Krasne vyhlady na cast Langtang Himalaji (hlavne Ganesh Himalaja, vrchol Langtang Lirung, Gan Chempo, Dorje Lakhpa). Pocasie uzasne, jedlo este lepsie. Z Nagarkotu sme vyrazili naspat do Kathmandu, ale zastavili sa este v mestecku Bakthapur, ktore bolo jednym z troch kralovskych miest. Ma podobne ako Katmandu stred mesta, kde su kralovske palace - Durbar square. Je tu ale klud, nechodia tam auta, ani trhovci. Prechadzali sme sa asi 2 hodinky po centre so starymi palacmi, nechali si vysvetlit malovanie manadal na obrazy, ale zistujeme ze mame radsej hory ako prechadzky po pamiatkach. Je totiz opet 25 stupnov.

Vraciame sa do Kathmandu, kde sme teraz v inet cafe, piseme maily, pripravujeme sa zajtra na cestu do Darjeelingu, ktora bude iste zaujimava. Minimalne 10 hodin cesty necesty, ale nejak si na to zvykame.

Urcite sa ale chceme do Nepalu vratit. Nadherna krajina, prijemne teploty, prijemna atmosfera v centre Kathmandu, kde mate pocit, ze ste na ceste zo Staromaku na Karluv most (vsade obchodiky, ceny asi tretinove oproti nasim, turisti, inet cafe). A nepalska kuchyna, plna zeleniny a ryze je tiez vyborna. Okolo Kathmandu sa daju urobit jednak nenarocne treky, ziadne 5-6 tisicovky, jednak je tu spusta cyklotras, jednak sme este neboli v Pokhare, kde je jazero a je vidiet celu cast Annapurny. Musime este raz zdoraznit Nagarkot, ktory lezi na kopci kusok od Kathmandu a kde su krasne moznosti vyhladov a vyletov do okolia. Ziadne problemy, ktore boli spominane v mediach sme tu nevideli (okrem jednej demonstracie, kde horeli pneumatiky, ale nic vazneho tam nebolo). Ak by sme tak strasne nechceli ist do Darjeelingu a Sikkimu, tak urcite by sme v Nepale ostali este minimalne 2 tyzdne a isli sa pozriet niekde pod Everest, alebo aspon do vyssich vysok, nez sme boli doteraz.

Uf, tak tolko zatial z nasej cesty, sme v poriadku, az na nejake tie drobne problemiky, sa zatial drzime. Drzte sa tam v Europe.

Dada a Marian z cesty po Indii a Nepale

This page is powered by Blogger. Isn't yours?