beres blog-uje

uz v Prahe

2006-11-16T08:20:00.000-08:00

Caute vsetci,

tak uz pisem opet z Prahy. mam problemy s y a z, kedze v Nepale a Indii som si zvykol pisat na angl klavesnici, tak ma ospravedlnte za chyby.

Poslednz den v Indii uz bol nezaujimavy, snad len to, ze Paharganj v Dilli bol opet plny ludi, dobre sme sa najedli v restauracii s vyhladom, navstivili sme Paliku Bazar, kde nas otravoval snad kazdy stankar, co tam bol, stihli vyhodne nakupit posledne veci a uz sme sa nechali riksou odviezt na letisko.

Tam sme stravili 5 nekonecnych hodin, kedze sme chceli byt skoro v centre diania a obsadit dobre fleky v lietadle. V Milane sme boli nacas (neuveritelne po tom vsetkom, co sme zazili za ten mesiac) a z Milana do Prahy sme sa dostali takisto presne na cas, dokonca este aj v predstihu! A to sme este videli komplet cele Alpy, kedze bol inverzia.

Takze teraz sme doma, davame sa nejak dohromady, pripada nam to tu neskutocne ciste a kulturne. Fotky uz som nejake dal dohromady, takze ich najdete za chvilu na webe. A nebojte sa, urcite sa cez vikend ozvem, abz som Vam ich poslal aj mailom.

Caute a drzte sa

Marian

opet v Dilli

2006-11-13T23:02:00.000-08:00

Caute,

tak sme sa dlho neozvali, ale nebojte sa, sme celi a relativne zdravi.

Ako sme spominali, boli sme pozriet na jazero Tsomgo, vylet bol neuveritelny, vo vyske 3780m uz bol sneh a to nas este presvedcili, ze na vyhlidaku, ktora bola vo vyske 4100m nad morom si musime zobrat jakov. Takze sme sli na jakoch, ale asi v polke cewsty sme radsej sli pesky, lebo chudak jaky uz nevladali. Vyhladka super, jazero je krasne a okolie tiez.

Dalsi den sme sli pozriet cajovyu plantaz vo vyske asi 2500m a bola super, takisto ako aj vyhlaidak na okolite hory. A potom to prislo - Namchi a velka socha Budhu (asi 17m vysoka). Tuto cestu doporucjeme len masochistom a vynavacom socialistickeho hnusu 70.tych rokov. jednak cesta tam je totalne rozbita (skutocne cesta 10tej triedy zjazdna iba za dobreho pocasia) a jednak samotna socha je vrchol socialistickeho realizmu. Socha je pobronzovana, ale stoji na podstavci, ktory je 2 pochodia vysoky, vo vbnutri nie je absolutne nic a okna su tak ako u nasich byvalych sidiel KSC hlinikove. No proste humus, humus, humus. Prosim Vas, nech vas pri ceste do Sikkimu ani nenapadne tam lozit!!!!

Potom sme sa presunuli do Kalimpongu, ktory uz nie je v Sikime. Je to podobne ako Darjeeling, trocku kludnejsie a kultivovanejsie. Skvely penzion a domaci, okolie s vyhliadkami, ktore su jedne z najkrajsich v tychto castiach (polkruhovy vyhlad na Himalje, Tibet, Bhutan), nadherne golfove ihrisko. Oaza kludu, fakt doporucjeme.

No a potom to prislo - najprv 3hodinova cesta taxikom do New Jailpaguiri, kde sme cakali dalsie dve hodiny na vlak do Delhi. Isli sme 26 hodin, kedze ako tradicne nabral cca hodinove meskanie, ale aspon sme mali v cene listka jedlo 5x denne a isli sme v kupe so samymi cudzincami (kanadan, japonka dvaja skoti). Kanadan nam sice liezol na nervy, lebo kazdemu nieco radil a mal tendenciu vsetko komentovat, ale inak to prebehlo v pohode. Pozorovat tuto krajinu z vlaku je fakt zazitok. Vacsinu cesty mate dojem, ze idete cez Chanov alebo Lunik IX, ale oni su na to zvyknuti.

No a Delhi nas neprekvapilo - kazdy z Vas chce vytrieskat co najviac, kazdy caka nejaky tringelt, uz nam to lezie na nervy. Este, ze na nas si uz nepridu, pretoze uz to tu pozname a vieme asi aj priblizne ceny. Vcera sme boli pozriet komplex Qutab Minar, prechadzali sme sa v jeho zahradach, bolo to skvele. No a potom prisla bomba - ajurvedska masaz celeho tela 3 ludmi naraz. Dvaja vam masirtuju telo a jeden leje olej na hlavu. Bolo to celkom OK, az na to, ze po prichode do hotela nas to totalne znicilo. Uplne odrovnalo, takze sme neboli schopni ani vstat a ist na internet. Neskutocne, este teraz sa s toho vspamatavame. Takze nevieme, co si mame o tom mysliet.

Teraz sedime v casti Paharganj pri vlakovom nadrazi a ideme este nieco pozriet a potom sa o 2,50 rano odlifrujeme na lietadlo smer Milano a Praha.

Ospravedlnujeme sa, ze sme neulozili ziadne fotky na net, ale rychlost internetu je tu bohovska a trvalo by nam to hroizne dlho. Hned ako sa vratime, pripravime par najlepsich fotiek ( a ze ich je, to si piste!) a posleme Vam ich.

Cuzte

Dada a Marian z Dilli

Zpravy zo Sikkimu

2006-11-07T06:27:00.000-08:00

Caute, tentokrat zo Sikkimu.

Jeden den sme si dali oddych v Darjeelingu, ktory sme stravili spolu so Slovakmi, ktori cestuju uz niekolko tydnov po Indii a este niekolko tyzdnov budu. Bolo to velmi zaujimave stretnutie, aj ked oni uz snad ani Slovaci nie su, kedze ziju a pracuju v Anglii, Portugalsku a podobne.

Potom sme sa spolu s Americankami, ktore sme spoznali na treku, presunuli do Gangtoku v Sikkime. Bola to zaujimava cesta, zisli sme za tri hodiny z 2100m do 200m k rieke Teesta, aby sme zase vystupali do 1900m, kde lezi hlavne mesto Sikkimu - Gangtok.

Podoba sa hodne Darjeelingu, ale je o hodne cistejsie, kultivovanejsie, uvolnenejsie. A vyhlady su tu take iste ako v darjeelingu, ak nie krajsie. Vecer sme sa boli prejst po ich hlavnej triede, kde maju pesiu zonu, takze konecne vas nikto neotravuje trubenim a autami. A zaroven Vas nikto neotravuje nejakymi ponukami a nikto na nas necumi ako na zjavenia.

Dnes sme si zaplatili vyhliadku po okoli Gangtoku, boli sme na troch vyhliadkovych bodoch, kde na dvoch su fantasticke vyhlady na okolite vrchy ( a samozrejme Kancu), akurat na jednom som si skoro zlomil palec na nohe, kedze do klastora Hanuman Tok sa musi ist naboso a ja som sa kochal a nabagroval som palec na nohe. Boli doteraz.

Potom sme navstivili zo tri budhisticke chramy, jeden skoro ako druhy, aj ked jeden bol velky, druhy osarpany a treti cerstvo rekonstruovany. Cele okolie je pokryte ryzovymi polickami, ktore su zlte, takze to vyzera super.

Zajtra sa chystame k jazeru Tsongo na vychode Sikkimu (skoda, ze pre cudzincov je zakazany pristup k sedlu Nathula na indicko-tibetskych hraniciach, ktore lezi vo vyske 4328m nad morom, inac by sme tam isli), ktore lezi vo vyske 3750 m nad morom. Je tam moznost jazdy na jakoch, tak sme zvedavi. Je skoda, ze tu nie sme dlhsie, urcite trek na niekolko dni by sme dali, celkovo nas Sikkim velmi prekvapil, v pozitivnom slova zmysle. Je to tu urcite cistejsie a kulturnejsie ako v darjeelingu (to uz som pisal) a to nehovorime o zbytku Indie. A ceny su este nizsie nez v Indii a Nepale. Takze doporucujeme, doporucujeme.

No a pozajtra nas caka cesta do Namchi, kde je asi 15m vysoka socha Buddhu, navsteva cajovej plantaze a potom cesta do Kalimpongu, kde chceme stravit jeden den, este nevieme ako.

Tak tolko zatial z nasej cesty, majte sa tam doma pekne a nezmrznite. My tu stale mame skvele pocasie, cez den slniecko, v noci max 12 stupnov.

Cuzte

Dada a Marian

po treku v okoli Darjeelingu

2006-11-04T06:23:00.000-08:00

Caute,

tak sme dorazili nazad do darjeelingu z 4 dnoveho treku v okoli a sme nadseni. Uz to sice vyzera, ze sme tu na okoli nadseni skoro zo vsetkeho, ale toto bolo skutocne skvele a mozeme to len a len doporucit.

Z Darjeelingu sme sa odviezli jeepom spolu s dvom a amricankami (dcera a matka, ale celkom v pohode), jednou australcankou, nasim sprievodcom Santushom a dvoma nosicmi do mestecka Manebhanjang (2134 m nad morom), asi 26 km od Darjeelingu, kde sme zacali trek pohorim Singali. Prvy den sme vystupali prudko do kopca do dedinky Megma (2900m), kde sme sa najedli a pokracovali do dedinky Tumling (2970m), z ktorej uz je vidno cely masiv Kance (jak sme fanilierne nazvali Kancencongu, tretiu najvyssiu horu sveta). Vecera bola skvela - domaca, dostali sme aj tibetsky chleba, co su v podtstate sisky alebo koblihy.

Prekvapujuco je aj v tychto vyskach este vegetacia, je tam teplo, v noci teplota malokedy klesla pod 8 stupnov. Pocasie nam sice neprialo az tak ako by sme cakali, ale aj tak to boli vyhlady fantasticke. Pohoria sa totiy dvihaju z nejakych 300m az do 3000 m a vsade vidite zelen a policka (ryzove alebo kukuricne).

Druhy den sme isli po rovinke do dedinky Jaubari v Nepale, zisli sme do dedinky Gairibans (2600m), aby sme potom dve hodinky slapali hore cez dedinky Kalipokhari (3100m), kde sme zazili narodenie maleho kozlata az do najvyssieho bodu naseho putovania - Sandakphu (3636m). Okolie a vyhlad zo Sandakphu je jeden z najkrajsich na svete - vidite cely masiv Kancencungy, Everest range s vrcholmi Makalu, Lhotse a Everest, dalej vidite pol Nepalu, Sikkim a Bhutan. Ubytovanie sice nic moc, drevena buda, vlhko, a indicki studenti, ktori robili bordel, slapatkovy hajzel a voda len studena, ale inak super.

Dalsi den sme sa vybrali na navsetvu ku vyrobcom tradicneho tibetskeho masla a ochutnali sme tibetsky caj. Je to caj s jacim maslom a solou, chutna ako roztopena parenica. Bol tam neskutocny klud a lavicka na vrchole kopca s vyhladom na Everesit. Proste nadhera. Potom sme zisli dole do miesta zvaneho Gudrun (asi 2300m), kde bola oaza kludu. Male miestecko, plno kvetin, vyhlad do doliny.

Posledny den sme zliezli dole cez prales do Shirikoly (1900m), kde su super ubytovne (cca 70 Kc za izbu ...), a pokracovali sme do Rimbiku po ceste, kde sme mali po lavom boku stale pohoria, lesy, videli sme cely Sikkim. Dedinky, cez ktore sme prechadzali boli navlas rovnake - spina, ale ludia naprosto v pohode. V Rimbiku (2286m) dalsia oaza kludu, v hoteli Serpa s nadhernym vyhladom na celky Sikkim, kde si uctuju za noc aj 140 Kc ...). Potom nas uz len cakala 49 km cesta naspet do Darjeelingu, ale trvala nam 3 hodiny, kedze cesta je asi tak nasa cesta 10tej triedy a zjazdna len s jeepom.

Zazitkov spustu, este teraz ich triedime, potom snad nieco napiseme. Zajtra si davame oddych, potom chceme ist na par dni do Sikkimu a Kalimponu a potom nas caka cesta do Dilli. Ale este sa mozno zastavime v Risikesi, kde je skvele centrum ajurvedy, nazyvane Ananda.

Nech Vas tam v cechach a na Slovensku neodfukne a nezlomite si nohy na poladovici:))))

Marian a Dada z Indie

darjeeling a okolie

2006-10-31T04:12:00.000-08:00

caute, dnes len strucne, lebo vela toho nemame.

Darjeeling a okolie je krasne, na kopci, vyhlady na himalaje, Tibet, Bhutan a Sikkim. Mame krasne pocasie, vcera sme sa prechadzali po Darjeelingu, je to oaza oproti Indii dole na rovine. Ani ludia tu tolko neotravuju. Pozreli sme si Himalajske muzeum horolezectva, ZOO (s cervenou pandou), cajove plantaze a ako tradicne sme sa dobre najedli. V hoteli mame kosu jak hrom, ale jak tak pozerame na web, tak mame furt lepsie pocasie nez \tam u vas:)))

Dnes sme sa nechali vyviezt na Tiger Hill (2585 m nad morom), z ktoreho je fakt skvely vyhlad (za dobreho pocasia vidno az Everest a Makalu) a potom sme sli peso do Darjeelingu, ktory je vzdialeny 13 km od Tiger Hillu. Prijemna cesta, v novom penzioniku, kde sme sa ubytovali sme sa dali do reci so Slovakmi, ktori su tam ubytovani a ktori nam hovotili podobne zazitky z Dilli ako sme mali my, takze sme sa celkom nasmiali.

Zajtra vyrazame na 4dnovy trek na pohorie Singali, kde pojdeme z 2,400 m az do 3,636m do Sandakphu, takze uz sa dusevne pripravujeme na prevysenia. Stale nam pocasie praje (cez den okolo 20-22 stupnov, aj nadmorskej vyske 2200 m) a podla predpovede by malo vydrzat este 2 tyzdne, co je aj koniec nasej cesty.

Uz sa tesime na cestu spet do Dilli, kedze opet pojdeme vagonom s 8 lozkami, aletentokrat pojdeme 22 hodin ...

Caute a nech vas tam vichrica neodfukne

dada a marian

cesta do darjeelingu

2006-10-29T05:23:00.000-08:00

caute,

sice nevidime ziadne reakcie, ale verime, ze sa sem obcas pozriete.

Z Kathmandu sme sa dostali do Darjeelingu velmi zaujimavou trasou, ale to by sme neboli my, keby sme nieco nemali zaujimave, ze? Rano o 5,00 nas vyzdvihol taxik, aby nas doviezol na stanoviste, kde nas mal o 5,30 vyzdvihnut van, ktory nas mal odviezt na hranice s Idiou. Van prisiel o 6,00, aby sme vyrazili o 6,30. Uz sme tusili, ze to bude nieco zaujimave.

Cesta do Kakkarvitty na hraniciach s Indiou mala povodne viest cez skratku, ale ta je asi znicena, pretoze vsetky spoje isli oklukou - asi 150 km. Coz o to, krajinou sa ide nadhernou, same udolia, strme zrazy, vzhlady na hory, ale nie so sialneym soferom, co si to hasi 120 km rychlostou aj cez obce plne ludi. Na ceste sme videli dve havarovane autobusy, co nam takisto na pokoji nepridalo. Konecne po 5 hodinach sme sa dostal;i asi 100 km od Kathmandu ... Cesta potom pokracovala rovinou, bolo uz horuco, rozbita cesta, ale pekne pohlady. Ale neboli by sme to zase my, keby sme nevymakli nejaky sviatok - opet mali ho v Nepale, takze niektore dediny boli priam obsypane ludmi a nas van sa musel pomedzi nich prebijat.

V nejakej dedinke asi 40 km od hranic nas van vysadil, s tym, ze mame presadnut do autobusu. Samozrejme miestneho, rozbiteho, spinaveho. Ale vodic bol kopia toho nasho blazna, takze sme boli na hraniciach za chvilku. No celkovo az na hranice nam to trvalo 13 hodin, namiesto slubovaych 10 hodin az do Siliguri v Indii.

Takze opet potme sme prekrocili hranice medzi Nepalom a Indiou, presli asi 1 km po moste peso, vypisali opet spustu blbosti na indickych hraniciach a nasadli do dzipu do Siliguri, ktore bolo 30 km od hranic. Dosli sme teda asi po 14 hodinach do Siliguri a prespali tam. Rano sme chceli vybavit rezervaciu na vlak a povolenie do Sikkimu, ale zistili sme, ze sa to da aj v Darjeelingu, tak sme vzali dzipa a vyrazili tam.

cesta je uzasna, vedie ubociami z cca 300 m nad morom do 2,184m nad morom, kde lezi Darjeeling. Je dlha 80 km, ale dzip ju ide 3 hodiny, je uzka, na niekolkych mistach robita. Celkovo je to ale cistejsie nez v zbytku Indie. Ubytuvavme sa v hoteli na kopci, odkial je vidiet Kancencungu, vyzera, ze zajtra bude z terasy krasny vychod slnka. Presli sme sa aj po ulickach, je to tu cistejsie, tichsie, nechodia az do vysok auta, tak uz sa tesime na klud. Inak, samotny Darjeeling lezi na takom prikrom kopci, ze mate pocit, ze kazdu chvilu spadnete dole. Okolie je skutocne krasne, len tie cajove plantaze sme nejak nevideli.

Stretli sme tu dvoch cechov, ktory nam rozpravali zazitky z Bhutanu a Sikkimu, tak teraz sme taki trochu nesvoji, lebo Sikkim vraj nic moc. Tak premyslame, ze sa zajtra pojdeme popytat do cestoviek, co by nam poradili, ak trek nevyjde tuna, tak sa vratime do nepalu a pojdeme tam. Uvidime, ako hovoril slepy hluchemu.

Tak zatial caute a drzte sa tam v Europe

Dada a Marian

Nepal je uzasny

2006-10-27T04:17:00.000-07:00

Caute,

piseme po 4 fantastickych dnoch, stravenych v Nepale. Vzdy sme mali predstavu o tom, ze Nepal je zaostala krajina, spinava a opak je pravdou. Je tu sice spina, ale menej nez v Indii a krajina je krasna.

Ale poporiadku. V Kathmandu sme stravili dva dni chodenim po pamiatkach - budhisticky chram Shwaymbhunat na kopci nad mestom (kde nam vysvetluje miestny obchodnik princip terapii zvoncami, ktore vam rozochvievaju cakry), potom stred mesta Durbar square, ktory bol ale plny trhovcov a aut, aj ked turisti platia za vstup 200 rupii (asi 65 Kc), ale zazitky su prechadzat sa medzi miestnymi na trhu a pozorovat ich. Na Slovensku alebo v CR by som mal pocit, ze tam v zivote nevkrocim, ale tu nam to pride normalne. Inak sme boli v tie dni akurat svedkami ich festivalu (sviatok), kde na uliciach tancila mladez (moderne oblecena, moderne hitovky) a potom sa vsetci malovali (iba na celo, ale roznymi farbami). Bol to fakt zazitok.

No a potom sme si kupili 3dnovy trek v okoli Kathmandu. Inak, Kathmandu samotne lezi v udoli, ktore sa vola Kathmandu Valley. Dva dni sme putovali po svojich. Najprv sme sa odviezli do dedinky Sundarijal vo vyske 1400 m nad morom (pozor - samotne Kathmandu lezi vo vyske 1333 m nad morom), odkial sme putovali 5 hodin cez sedlo vo vyske 2400 m do Chisapani vo vyske 2200 m. Ak si myslite, ze to bola vysokohorska tura, tak sa mylite, aj vo vyske 2400 m tu je vegetacia ako u nas v listnatych lesoch a cez den bolo 25 stupnov. Ale vyslap po nekonecnych schodoch hore nam dal neskutocne zabrat.

V Chisapani sme prespali v hoteli 5kategorie bez hviezdicky, ale ten vyhlad na Himalaje bol ohromny. Bolo vidiet az Annapurnu (8100 m), Masnalu (8200m) a pred nami niekolko 7,000 m vrcholov. Proste uchvatne. Rano sme si mysleli, ze bude zima, ale nas sprievodca nam povedal, ze ked je najtuhsia zima, maju tam az -2 stupne ...

Vychod slnka bol krasny, cista obloha, akurat je stale opar, takze fotky nic moc. Ale pocitac doma urobi divy. Rano sme nahodili batohy a vyrazili na 24 km trek do Nagarkotu, sice ziadne silene prevysenia, ale bola to 7 hodinova streka opet v krasnom 25 stupnovom pocasi. Cely cas sme putovali vo vyske od 1,800 m do 2,200 m nad morom. Vegetacia krasna, vsade okolo ryzove polia, aj v tych najchodobnejsich dedinkach, kde su cesty znacene sice bielo, ale je to tak cesta 10tej triedy, maju aspon nejake obcerstvenie, vodu a hlavne Colu. Po vyse 7 hodinach sme dorazili do Nagarkotu (vo vyske 1980m nad morom), odkial bol slubovany vyhlad na Himalaje. Byvali sme v najvyssie polozenom hoteli na kopci s priznacnym nazvom View Point. Zo strechy hotela bolo skutocne nadherne vidiet Himalaje a takisto aj cele udoli, kde je Kathmandu (od Nagarkotu vzdialene 24 km).

Rano v Nagarkote bolo este uchvatnejsie ako v Chisapani. Krasne vyhlady na cast Langtang Himalaji (hlavne Ganesh Himalaja, vrchol Langtang Lirung, Gan Chempo, Dorje Lakhpa). Pocasie uzasne, jedlo este lepsie. Z Nagarkotu sme vyrazili naspat do Kathmandu, ale zastavili sa este v mestecku Bakthapur, ktore bolo jednym z troch kralovskych miest. Ma podobne ako Katmandu stred mesta, kde su kralovske palace - Durbar square. Je tu ale klud, nechodia tam auta, ani trhovci. Prechadzali sme sa asi 2 hodinky po centre so starymi palacmi, nechali si vysvetlit malovanie manadal na obrazy, ale zistujeme ze mame radsej hory ako prechadzky po pamiatkach. Je totiz opet 25 stupnov.

Vraciame sa do Kathmandu, kde sme teraz v inet cafe, piseme maily, pripravujeme sa zajtra na cestu do Darjeelingu, ktora bude iste zaujimava. Minimalne 10 hodin cesty necesty, ale nejak si na to zvykame.

Urcite sa ale chceme do Nepalu vratit. Nadherna krajina, prijemne teploty, prijemna atmosfera v centre Kathmandu, kde mate pocit, ze ste na ceste zo Staromaku na Karluv most (vsade obchodiky, ceny asi tretinove oproti nasim, turisti, inet cafe). A nepalska kuchyna, plna zeleniny a ryze je tiez vyborna. Okolo Kathmandu sa daju urobit jednak nenarocne treky, ziadne 5-6 tisicovky, jednak je tu spusta cyklotras, jednak sme este neboli v Pokhare, kde je jazero a je vidiet celu cast Annapurny. Musime este raz zdoraznit Nagarkot, ktory lezi na kopci kusok od Kathmandu a kde su krasne moznosti vyhladov a vyletov do okolia. Ziadne problemy, ktore boli spominane v mediach sme tu nevideli (okrem jednej demonstracie, kde horeli pneumatiky, ale nic vazneho tam nebolo). Ak by sme tak strasne nechceli ist do Darjeelingu a Sikkimu, tak urcite by sme v Nepale ostali este minimalne 2 tyzdne a isli sa pozriet niekde pod Everest, alebo aspon do vyssich vysok, nez sme boli doteraz.

Uf, tak tolko zatial z nasej cesty, sme v poriadku, az na nejake tie drobne problemiky, sa zatial drzime. Drzte sa tam v Europe.

Dada a Marian z cesty po Indii a Nepale

cesta z Agry do Kathmandu

2006-10-22T07:35:00.000-07:00

tak sa vam ozyvame zase z nasej cesty. tentokrat uy sme v nepale, v hlavnom meste kathmandu. sedime tu v inet cafe a yatial nam to tu pripada lepsie ako v indii, ale to sme este neboli v darjeelingu a sikkime, kde sa velmi tesime. ale poporiadku, co sa stalo.

hned jak sme dopisali poslednu spravu, hned sa nas zase pokusili osulit a tak to pokracovalo v agre az do konca pobytu. z agry sme sli vlakom (2. trieda lozko), podla popisu malo byt 6 lehatok v kupe. akurat indicke zeleznice su ine - v tzv. kupe je 8 lozok a celym vagonom prechadya ulicka, takze vas kazdy vidi. ako tradicne sme boli jedini cudzinci v kupe, takze sme sa okamzite stali tercom obdivov a chodili sa na nas pozerat ako na atrackciu. povodne sme mali ist 15 hodin do gorakhpuru, ale vlak nabral zaujimave meskanie 3 hodiny, takze sme dorazili do mesta, kde prave zacinal festival Diwali okolo pol piatej. podla kniznych sprievodcov sme mali potom nasadnut na autobus, ktory nas mal za 3 hodiny doviezt na hranice s nepalm, kde sme mali stihnut dalsi spoj do kathmandu. samozrejme autobus isiel 5 hodin, bol neskutocne spinavy a tak sme sa na nepalsko -indicke hranice dostali az okolo pol jedenastej. este sme stihli spolu s jednym anglicanom a japoncikom vybavit viza do krajiny, ale uz ziaden spoj dalej nesiel. prvy az o 5tej rano.

tak sme sa ubytovali v prilahlom hoteli (tepla voda na vyziadanie vo vedre...), zalahli o polnoci spat a hned rano o 5,10 sme nasadli na autobus, ktory mal byt o 13,00 v kathmandu. ako sme uz stihli zistit, pojem dodrziavanie casu je v tychto koncinach jav pomerne vzacny a neznamy. cesta bol sice uchvatna, vsetko sa nam zdalo daleko cistejsie a krajsie nez v indii, ale opet sme stravili skoro 10 hodin v autobuse, samozrejme sme opet boli jedini cudzinci, takze sme mali opet obdivne pohlady. isli s nai aj husy a sliepky, uz len kozy na streche chybali. takze dohromady sme stravili 32 hodin na ceste, takze nas teraz celkom bolia zadky.

v kathmandu sme sa stretli s nasou kamoskou misou, dobre sa najedli a citime sa v ulickach kathmandu skvele. myslim, ze to za tie utrapy na ceste celkom stalo. uvidime zajtra a pozajtra, snad sa nam tie himalaje ukazu v plnej krase.

caute a drzte sa tam.

dada a marian

Prve dojmy z Indie

2006-10-19T03:07:00.000-07:00

Caute vsetci.

Piseme prvu spravu z Indie po troch dnoch pobytu. Vsetko je tak neskutocne, ze sa to neda ani popisat slovami a doteraz chodime s otvorenou hubou. A s otvorenou penazenkou, kedze sa tu kazdy snazi z turistov vytlct co najviac. Pomaly sme z toho znechuteni.

ale poporiadku.

Prileteli sme s dvojhodinovym spozdenim tesne po polnoci, kedze sme v Milane mali nejaku technicku poruchu. Dilli (dozvedeli sme sa, ze ma 14 milionov obyv ...) nas privitalo smogom, ale ziaden smrad sme tam nejak necitili. Nas taxikar bohuzial zohral skvelu rolu, kedze nas presvedcil, ze momentalne je v Dilli nejaka epidemia z kusnutia moskytmi a nas hotel je presne v tzv. spinavsej casti Dilli, tak sme zmenili plany a nechali sa odviezt do ineho hotela, ktory sme nasli po hodine hladania. Prve oskubanie.

Druhy den nas zaviezol "zadarmo" taxik do centra, ktorym bolo centrum cestovky. Tam sme telefonicky zistili, ze vsetky mozne spoje do Kathmandu su na niekolko dni vypredane, takze sme suhlasili s tym, ze si urobime vylet po Delhi a potom do Agry a odtial pojdeme nocnym rychlikom do Gorakhpuru, kde nasadneme na autobus smer Kathmandu.

Samozrejme je vsetko predrazene, mame sice vodica, ktory nas vozi po vsetkych pamatikach, ale ziadne vstupy do pamiatok v tom nie su. Opet ponaucenie.

Dilli je neskutocne mesto. Cely cas mate pocit, ze ste na Luniku IX alebo v ciganskych osadach na vzchodnom slovensku. Ludia spia vsade, vsade pobehuju psi, kravy, spina, smard, chaos. To, co tu predvadzaju vodici, to je adrenalin na ntu. A napriek tomu sme videli len dve nehody motorkarov, ktori to v malej ryvchlosti nedobrzdili za inymi autami alebo skor riksami a nic vazneho sa nestalo. Jedine miesta v Delhi, kde je ako tak cisto a vyzera to inak, su okolo prezidenstkeho palaca a vladnych budov, kde je vsak zaujimavost - promenaduju sa tam opice. dokonca aj po stenach parlamentu. Cervena Pevnost v Delhi je tad nic moc, zato hinduisticky chram Laksmi, ktory ma hned nad vchodom symboly hakoveho kriza, bol uchvatny. Vstup do vsetkych chramov je ale naboso, takze mate spociatku ostych, ale teraz uz to berieme v pohode. Nas sofer nam doporucil krasny park, kde je popol Mahatmu Gandiho a jeho dcery Indiry a Radziva. Nadherna oaza kludu v tom chaose.

Najkrajsi zazitok bol ale v chrame Aksham Bar, ktory ani nie je v sprievodcovi, pretoze ako sme sa dozvedeli, bol dokonceny len pred par mesiacmi. Je to ale verna kopis chramu v Gudzarate a je naprosto uchvatny. Vsetky chramy su to strasne velke a priestorne.

Do Agry sme sli autom - podla mapy je to 210 km a po dialnici, ale dialnica vedie cez mesta a dediny, takze na csete stretavate cyklistov, povozy, rikse, chodcov a to aj v protismere. Nas sofer nam povedal, ze India nema presne pravidla a na cestach je to aj vidiet. Takze dobrodruzna cesta plna adrenalinu a neskutocneho smardu a smogu (musime mat na nose a ustach rusky) trvala asi 4 hodiny. Este sme navstivili nadherne Akbarovo mauzoleum v Srikadane, kde sme videli opice, ktore tam pobiehaju volne.

Agra je mensie mesto, ma asi len 1 milion ludi... Ludia su fakt vsade. A oper spina bordel, chaos - nechapete, ako takto mozu zit. Rano este pred svitanim sme sa vybrali pozriet Taj Mahal. Je to fakt uzasna stavba, ale hned rano takm bolo kopec ludi, slnko akurat dnes nevyslo, a este na zaver sme aj zmokli takym mensim monzumikom. Ale podarilo sa urobit skvele fotky bieleho chramu na totalne zatiahnutej oblohe. Potom sme navstivili kralovske mesto Fatepur Sikhri, kde nas otravoval snad uplne kazdy obyvatel toho mesta. Ale uz sme si zvykli ich totalne ignorovat, dokonca par aj vyfakovat, leboi jew to fakt hrozne. Sucit tu nema miesto, lebo vsetci nam pripadaju ako cigani, ale su trikrat spinavsi. Sorry, dufam, ze ma nikto neobvini z rasizmu, ale kto to nevidel, neuveri.

Zajtra odchadzame nocnym vlakom do Gorakhpuru, no a potom sme zvedavi na Neopal, kde hodlame ostat 3-4 dni. Po skusenostiach z centralnej Indie (mimochodom je tu momentalne 31-32 stupnov, pri 98 percentnej vlhkosti) sa uz neskutocne na hory tesime. Teraz trosku lutujeme, ze sme nesli na doporucenie cestovky na par dni do Kasmiru, obrazky boli fakt uchvatne.

Jedna zaujimavost: sme tercom pohladov indov, nielen kvoli pleti, ale sme od nich minimalne o hlavu az dve vyssi. skoro od vsetkych.

Tolko zatial, sorry za preklepy, silena klavesnica a este nie som zvyknuty na zmenene z a y.

Caute a majte sa tam v Europe pekne.

Marian a Dada

beres blog-uje

2006-10-15T09:09:00.000-07:00

tak este jedna zmena vo fotobanke - na www.fotoalba.centrum.cz vytukajte do kolonky Hledat fotku nazov fotky terapeutka, namiesto ja dada, pretoze som to zmenil (inac by ste hladali medzi 97 fotkami ...) a mali by ste sa dostat do albumu India, ktory je zalozeny pod menom terapeutkadada.

sand to bude fungovat. cuz.

info o ceste do Indie a Nepalu

2006-10-15T08:51:00.000-07:00

Caute vsetci,

niektori viete, niektori nie, ale od 16.10. do 15.11. budeme s Dadou v Indii a Nepale, tak som si zalozil tento blog, kde budeme davat nejake dolezite informacie o nasej ceste.

tento prispevok pisem este v Prahe, ale zajtra rano uz odlietame z Prahy cez Milano do Dilli.

Zatial je nasa cesta samy otaznik, jedine co vieme iste je to, ze chceme ostat v Dilli minimalne dva dni, prezriet si zbezne Dilli, navstivit centrum pre Sikkim, kde chceme ziskat povolenie ku vstupu do tejto oblasti, pozriet si ajurvedske centrum, ktore nam doporucil p. Frej z centra o Ajurvede v Prahe (kontakt na neho je cez web www.ayurveda.cz ), otestovat si nejaku masaz a potom vyrazit do Nepalu. Zmenili sme trochu nas plan, pretoze nasa kamoska Misa Olexova bude v tej dobe pobiehat tiez po Indii a Nepale a chceli by sme sa s nou tam stretnut. Takze dufame, ze vsetko dopadne dobre a nejak sa tam dopravime.

No a potom planujeme par dni v Nepale (ze by sme sa vybrali aj do Namche Bazaar a pod Everest? Uvidime), potom sa presunut do Darjeelingu a Sikkimu na severe, kde chceme stravit vacsinu nasho casu v Indii. No a potom sa cez Kalkatu, Agru a Jaipur vratit do Dilli. To je zatial na uvod, drzte nam palce, nech to vyjde a hlavne sledujte tento blog, kde budu informacie z cesty. Neslubujeme, ze tam budeme pisat kazdy den, obavam sa, ze to bude tak raz za tyzden, ale klucove veci tam najdete.

Fotky z cesty budeme ukladat na www.fotoalba.centrum.cz pod uzivatela terapeutkadada, ale dostat do jej fotoalba budete moct, ak si vytukate do policka vpravo hore (Hledat fotku) heslo - ja dada - a mali by ste sa dostat do jej fotoalba a fotiek.

Tolko zatial, drzte sa a cuz.

Marian a Dada

beres blog-uje

2006-10-08T11:52:00.000-07:00

Ako sa dostat na svoj vlastny blog?? toto otazka.

Vitajte na strankach beres-blog-uje

2006-10-08T11:23:00.000-07:00

caute,

vitam vas na svojich strankach, kde budem uverejnovat nejake blbosti a svoje mozno literarne zaciatky.

verim, ze vas tym neotravim a ze sa sem budete radi vracat. okrem toho tu budem ukaldat aj svoje fotky, ktore si potom budete moct stiahnut.

caute

marian